hovadinky

Zobúdzam sa na nechutné pípanie môjho malého modrého budíka. Hneď mu uštedrím riadny buchnát a stíchne, lenže mi to nepomôže, lebo vstať musím tak či tak. S otrasnou náladou a úmyslom vraždiť sa vymocem z postele a absolvujem všetky ranné rituály a samozrejme 3 minúty pred začiatkom vyučovania vybehnem z bytu (bývam dosť blízko ku škole, ale aj tak chodím vždy neskoro). Pred barákom sa skoro prizabijem, lebo neviem z akého dôvodu je rozkopaná celá ulica a posypaná drobnými kamienkami a pieskom. Chvíľu sa cítim ako na pláži, keď sa mi do topánok naberá piesok. Pribehnem do školy 2 minúty po zvonení, čo je už samozrejme zvečnené v triednej knihe a prežijem deň v škole až do poobedia. Prídem domov na smrť unavená a čaká ma kopa neumytého riadu zo včera, ktorý sa môj oco neunúval umyť aj keď bol celý deň doma, pretože mal "strašne veľa roboty", a nákup. V obchode sa mi samozrejme roztrhne sáčok s rožkami a všetky povypadávajú na zem. Od predavačky si takmer zabudnem zobrať výdavok v hodnote niekoľko sto korún, takže na mňa pozerá ako na debila. Po všetkých útrapách sa dostanem domov, popočúvam monológy môjho otca a idem sa učiť. Dve hodiny pozerám na stránku v zošite a potom zistím, že neviem na čo kukám. Takýmto tempom sa čo to naučím a zapnem telku v úmysle strávenia pohodového večera. Poprepínam všetky kanály, ale buď je tam nejaká reality show, alebo reklama na t-mobile. Znechutená zapínam počítač a posurfujem po nete. Potom ma však vyženie mama, ktorá sa chce zahrať hry typu solitare a pod. Takže chytím do ruky knihu s povinným čítanim a okolo pol 11 zaspávam spánkom spravodlivých, v ktorom sa mi snívajú sny ako ma naháňajú medvede. A potom ráno zase píp píp môjho milovaného budíčka.